Život Prešova
online
online
Pred 90 rokmi sa narodil svetoznámy dramatik Harold Pinter
10.10.2020 Celý región
Londýn/Bratislava
9. októbra (TASR) - Harold Pinter patril nielen k najvýznamnejším
britským dramatikom druhej polovice 20. storočia, ale aj k hlasným
kritikom politiky Spojených štátov amerických (USA) či Spojeného
kráľovstva. Od narodenia dramatika, básnika, esejistu, politického
aktivistu, scenáristu, divadelného režiséra a nositeľa Nobelovej ceny za
literatúru z roku 2005 uplynie v sobotu 10. októbra 90 rokov.
Švédska Kráľovská akadémia vied vo svojom zdôvodnení udeliť Nobelovu cenu za literatúru Pinterovi okrem iného uviedla, že vo svojich divadelných hrách odhalil hlbokú prázdnotu skrytú v každodennom táraní, pričom si vynútil aj vstup do uzavretých priestorov útlaku a úzkosti.
Pinterove hry prezývané aj "komédie hrozby" (comedies of menace) sú ovplyvnené absurdným divadlom Samuela Becketta, Eugena Ionesca a zároveň sa v nich objavujú aj rysy tvorby Franza Kafku. Medzi jeho najznámejšie hry patria napríklad The Birthday Party (Narodeniny, 1958), The Caretaker (Správca, 1959), The Homecoming (Návrat domov, 1964), alebo Landscape (Krajina, 1967), Betrayal (Zrada, 1978).
Harold Pinter sa narodil 10. októbra 1930 v Londýne v židovskej rodine krajčíra. Počas dospievania sa stretával s antisemitizmom, čo sa neskôr premietol aj do jeho tvorby a politických názorov. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na Grammar School (gymnázium) v londýnskej mestskej časti Hackney. Zapojil sa do divadelného života školy, účinkoval v niekoľkých študentských prestaveniach, čo bol aj dôvod, že sa rozhodol študovať herectvo na Kráľovskej akadémii dramatických umení (Royal Academy of Dramatic Art).
Štúdium nedokončil a v roku 1950 uverejnil prvé básne pod pseudonymom Harold Pinta. Herectva sa však nevzdal a do roku 1957 pod menom David Baron účinkoval v rôznych predstaveniach divadelnej spoločnosti Anewa McMastera. Od konca 60. rokov minulého storočia pôsobil aj ako divadelný režisér.
V roku 1957 napísal prvú divadelnú hru The Room (Izba), ale až druhou absurdnou hrou The Birthday Party (Narodeniny) z roku 1958 sa etabloval ako nový a originálny hlas britskej divadelnej scény. O desať rokov neskôr podľa Pinterovho scenára hru do rovnomennej filmovej podoby spracoval americký režisér William Friedkin.
Filmového spracovania sa dočkala aj Pinterova hra The Caretaker (Správca, 1959). Pod rovnomennú snímku, podľa tiež Pinterovho scenára, sa podpísal režisér Clive Donner.
Pinter sa scenáristicky podieľal aj na oceňovanom britskom filme The French Lieutenant's Woman (Francúzova milenka, 1981) pôvodom českého režiséra Karla Reisza. V snímke hlavné postavy stvárnili Meryl Streepova a Jeremy Irons.
Svetoznámy dramatik sa podpísal napríklad tiež pod scenár filmu The Trial (Proces, 1993), ktorý bol rovnomenným spracovaním románu Franza Kafku. Snímku režíroval britský režisér David Hugh Jones a vo filme si zahrali známi herci ako Kyle MacLachlan a Anthony Hopkins.
Harold Pinter, ktorého diela boli veľkou inšpiráciou aj pre českého dramatika a prezidenta Václava Havla, napísal celkovo 29 divadelných hier. V roku 2005 sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru, ktorú si však zo zdravotných dôvodov osobne neprevzal. V tom istom roku dostal aj Cenu Franza Kafku.
Ani tohto odovzdávania sa v Prahe osobne nezúčastnil, cenu za neho prevzal Václav Havel, ktorý pri tejto príležitosti povedal: "Bol som osobným priateľom Harolda Pintera uplynulých 20 rokov, ale o jeho diele som vedel ešte predtým. Často si sám pre seba hovorím, že takto by som chcel vedieť písať."
Úspešný a uznávaný dramatik Pinter patril aj k veľkým kritikom politiky USA a Spojeného kráľovstva. Verejne odsúdil napríklad bombardovanie bývalej Juhoslávie, alebo ostro kritizoval britského premiéra Tonyho Blaira za inváziu spojencov do Iraku.
Bol dvakrát ženatý, do roku 1980 s herečkou Vivien Merchantovou, potom so spisovateľkou Antoniou Fraserovou.
Harold Pinter zomrel 24. decembra 2008 v rodnom Londýne vo veku 78 rokov.
Švédska Kráľovská akadémia vied vo svojom zdôvodnení udeliť Nobelovu cenu za literatúru Pinterovi okrem iného uviedla, že vo svojich divadelných hrách odhalil hlbokú prázdnotu skrytú v každodennom táraní, pričom si vynútil aj vstup do uzavretých priestorov útlaku a úzkosti.
Pinterove hry prezývané aj "komédie hrozby" (comedies of menace) sú ovplyvnené absurdným divadlom Samuela Becketta, Eugena Ionesca a zároveň sa v nich objavujú aj rysy tvorby Franza Kafku. Medzi jeho najznámejšie hry patria napríklad The Birthday Party (Narodeniny, 1958), The Caretaker (Správca, 1959), The Homecoming (Návrat domov, 1964), alebo Landscape (Krajina, 1967), Betrayal (Zrada, 1978).
Harold Pinter sa narodil 10. októbra 1930 v Londýne v židovskej rodine krajčíra. Počas dospievania sa stretával s antisemitizmom, čo sa neskôr premietol aj do jeho tvorby a politických názorov. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na Grammar School (gymnázium) v londýnskej mestskej časti Hackney. Zapojil sa do divadelného života školy, účinkoval v niekoľkých študentských prestaveniach, čo bol aj dôvod, že sa rozhodol študovať herectvo na Kráľovskej akadémii dramatických umení (Royal Academy of Dramatic Art).
Štúdium nedokončil a v roku 1950 uverejnil prvé básne pod pseudonymom Harold Pinta. Herectva sa však nevzdal a do roku 1957 pod menom David Baron účinkoval v rôznych predstaveniach divadelnej spoločnosti Anewa McMastera. Od konca 60. rokov minulého storočia pôsobil aj ako divadelný režisér.
V roku 1957 napísal prvú divadelnú hru The Room (Izba), ale až druhou absurdnou hrou The Birthday Party (Narodeniny) z roku 1958 sa etabloval ako nový a originálny hlas britskej divadelnej scény. O desať rokov neskôr podľa Pinterovho scenára hru do rovnomennej filmovej podoby spracoval americký režisér William Friedkin.
Filmového spracovania sa dočkala aj Pinterova hra The Caretaker (Správca, 1959). Pod rovnomennú snímku, podľa tiež Pinterovho scenára, sa podpísal režisér Clive Donner.
Pinter sa scenáristicky podieľal aj na oceňovanom britskom filme The French Lieutenant's Woman (Francúzova milenka, 1981) pôvodom českého režiséra Karla Reisza. V snímke hlavné postavy stvárnili Meryl Streepova a Jeremy Irons.
Svetoznámy dramatik sa podpísal napríklad tiež pod scenár filmu The Trial (Proces, 1993), ktorý bol rovnomenným spracovaním románu Franza Kafku. Snímku režíroval britský režisér David Hugh Jones a vo filme si zahrali známi herci ako Kyle MacLachlan a Anthony Hopkins.
Harold Pinter, ktorého diela boli veľkou inšpiráciou aj pre českého dramatika a prezidenta Václava Havla, napísal celkovo 29 divadelných hier. V roku 2005 sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru, ktorú si však zo zdravotných dôvodov osobne neprevzal. V tom istom roku dostal aj Cenu Franza Kafku.
Ani tohto odovzdávania sa v Prahe osobne nezúčastnil, cenu za neho prevzal Václav Havel, ktorý pri tejto príležitosti povedal: "Bol som osobným priateľom Harolda Pintera uplynulých 20 rokov, ale o jeho diele som vedel ešte predtým. Často si sám pre seba hovorím, že takto by som chcel vedieť písať."
Úspešný a uznávaný dramatik Pinter patril aj k veľkým kritikom politiky USA a Spojeného kráľovstva. Verejne odsúdil napríklad bombardovanie bývalej Juhoslávie, alebo ostro kritizoval britského premiéra Tonyho Blaira za inváziu spojencov do Iraku.
Bol dvakrát ženatý, do roku 1980 s herečkou Vivien Merchantovou, potom so spisovateľkou Antoniou Fraserovou.
Harold Pinter zomrel 24. decembra 2008 v rodnom Londýne vo veku 78 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
