Švédska Kráľovská akadémia vied vo svojom zdôvodnení udeliť Nobelovu
cenu za literatúru Pinterovi okrem iného uviedla, že vo svojich
divadelných hrách odhalil hlbokú prázdnotu skrytú v každodennom táraní,
pričom si vynútil aj vstup do uzavretých priestorov útlaku a úzkosti.
Pinterove hry prezývané aj "komédie hrozby" (comedies of menace)
sú ovplyvnené absurdným divadlom Samuela Becketta, Eugena Ionesca a
zároveň sa v nich objavujú aj rysy tvorby Franza Kafku. Medzi jeho
najznámejšie hry patria napríklad The Birthday Party (Narodeniny, 1958),
The Caretaker (Správca, 1959), The Homecoming (Návrat domov, 1964),
alebo Landscape (Krajina, 1967), Betrayal (Zrada, 1978).
Harold Pinter sa narodil 10. októbra 1930 v Londýne v židovskej rodine
krajčíra. Počas dospievania sa stretával s antisemitizmom, čo sa neskôr
premietol aj do jeho tvorby a politických názorov. Stredoškolské
vzdelanie nadobudol na Grammar School (gymnázium) v londýnskej mestskej
časti Hackney. Zapojil sa do divadelného života školy, účinkoval v
niekoľkých študentských prestaveniach, čo bol aj dôvod, že sa rozhodol
študovať herectvo na Kráľovskej akadémii dramatických umení (Royal
Academy of Dramatic Art).
Štúdium nedokončil a v roku 1950 uverejnil prvé básne pod pseudonymom
Harold Pinta. Herectva sa však nevzdal a do roku 1957 pod menom David
Baron účinkoval v rôznych predstaveniach divadelnej spoločnosti Anewa
McMastera. Od konca 60. rokov minulého storočia pôsobil aj ako divadelný
režisér.
V roku 1957 napísal prvú divadelnú hru The Room (Izba), ale až druhou
absurdnou hrou The Birthday Party (Narodeniny) z roku 1958 sa etabloval
ako nový a originálny hlas britskej divadelnej scény. O desať rokov
neskôr podľa Pinterovho scenára hru do rovnomennej filmovej podoby
spracoval americký režisér William Friedkin.
Filmového spracovania sa dočkala aj Pinterova hra The Caretaker
(Správca, 1959). Pod rovnomennú snímku, podľa tiež Pinterovho scenára,
sa podpísal režisér Clive Donner.
Pinter sa scenáristicky podieľal aj na oceňovanom britskom filme The
French Lieutenant's Woman (Francúzova milenka, 1981) pôvodom českého
režiséra Karla Reisza. V snímke hlavné postavy stvárnili Meryl Streepova
a Jeremy Irons.
Svetoznámy dramatik sa podpísal napríklad tiež pod scenár filmu The
Trial (Proces, 1993), ktorý bol rovnomenným spracovaním románu Franza
Kafku. Snímku režíroval britský režisér David Hugh Jones a vo filme si
zahrali známi herci ako Kyle MacLachlan a Anthony Hopkins.
Harold Pinter, ktorého diela boli veľkou inšpiráciou aj pre českého
dramatika a prezidenta Václava Havla, napísal celkovo 29 divadelných
hier. V roku 2005 sa stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru, ktorú
si však zo zdravotných dôvodov osobne neprevzal. V tom istom roku dostal
aj Cenu Franza Kafku.
Ani tohto odovzdávania sa v Prahe osobne nezúčastnil, cenu za neho prevzal Václav Havel, ktorý pri tejto príležitosti povedal: "Bol
som osobným priateľom Harolda Pintera uplynulých 20 rokov, ale o jeho
diele som vedel ešte predtým. Často si sám pre seba hovorím, že takto by
som chcel vedieť písať."
Úspešný a uznávaný dramatik Pinter patril aj k veľkým kritikom politiky
USA a Spojeného kráľovstva. Verejne odsúdil napríklad bombardovanie
bývalej Juhoslávie, alebo ostro kritizoval britského premiéra Tonyho
Blaira za inváziu spojencov do Iraku.
Bol dvakrát ženatý, do roku 1980 s herečkou Vivien Merchantovou, potom so spisovateľkou Antoniou Fraserovou.
Harold Pinter zomrel 24. decembra 2008 v rodnom Londýne vo veku 78 rokov.